Užívaj si dňa! Je to také jednoduché!? Ľudia sú rozdielni a nie každý chápe svet rovnako. Zoberme si takých rybárov. Rybárov každodenne hľadajúcich potravu v našich vodách. Áno, je to smutné čo sa u nás deje, lenže zastarané zmýšľanie sa ťažko mení. Viem ale, že mojou prioritou bude vždy ochrana našich vôd a prírody. Veď bez našej prírody tu nebudeme dlho ani my.

Každodenne sledujem fotky kaprárov, odfotených s kaprami alebo s ich výbavou, člnom, bivakom, s rodinou, so psom, s úsmevom na tvári pri brehu vôd. Pozerám videá kaprárov, ktoré sú nádherne spracované, až neskutočne provokujúce k rýchlemu presunu k vode a k vytvoreniu si toho euforického pocitu a zážitku z chytania krásnych kaprov. Pocit, keď sa na našej loveckej zostave ocitne jeden z velikánov danej lokality, je neopísateľný. Ten pocit z boja, z neistoty zdolania, z veľkosti kapra. Adrenalín. Radosť. Nedočkavosť. Pocity, ktoré sa ma v tom momente zmocnia. Možno nie každý kaprár to vníma podobne, ale pre mňa je to určite zlomok z času v prírode, na ktorý budem spomínať ako na deň, ktorý bol z tých šťastnejších, ktorý som si užil.

Takže si ten deň v prírode chcem vychutnať čo najviac. Stačí ak sa vyberiem k vode, rozbalím si prúty a nahodím. A čakám na tú chvíľu keď sa objaví môj priateľ kapor. Áno, je to môj priateľ. Možno sa nedočkám, ale určite si vychutnám aspoň šálku čaju alebo kávy, sediac pri brehu mojej obľúbenej rieky či jazera, sledujúc pohyb na hladine vody pod skláňajúcimi sa konármi. Žije tu nejaký obor? Dokázal by som ho zdolať? Ako by bojoval? Neustále hľadám nové neprebádané vody. Vody, na ktorých chytajú iba starí rybári bez vedomia o obroch, ktoré možno plávajú pod ich člnmi. Azda raz budem mať príležitosť sadnúť si na tie miesta a pokúsiť sa chytiť toho kapra, ktorého som si už miliónkrát vysníval.

Žiaľ nie vždy sa darí zájsť k vode a popravde, ani nie je toľko dobrých vôd,kde sa dá kvalitne zachytať za krátky čas. Viem, že kaprárina nie je pár hodinová záležitosť aj keď sa niekomu darí aj za taký krátky čas. V tomto uponáhľanom svete sa stále ťažšie hľadá čas na rybačku. Priznám sa, že sa mi niekedy ťažko hľadá aj motivácia k chytaniu. Odrádzajú ma zvyčajne tie nepríjemnosti pri vode s rybármi, s odpadom pri vode, možno aj s nerybármi, ktorí sa chcú priživiť na výbave iných. Počas tých kapro-hodín, ktoré som strávil pri vode som sa už stretol s mnohými ľuďmi, medzi ktorými boli naozaj skvelí kaprári, ale aj všelijaká háveď, ktorej by som prút dal do ruky iba v tom najhoršom počasí s bleskami. Doteraz pravidelne komunikujem s kamarátmi, s ktorými som sa spoznal na brehu vôd. Posielame si fotky úlovkov, rady k dolapeniu našich priateľov kaprov, poznatky z vôd a každoročne sa minimálne raz stretávame aj na kaprárskych výstavách. Je to už zabehnutá rutina, alebo skôr kaprárska komunita. Ale aby som bol trocha konkrétny, opíšem vám moju poslednú rybačku, kde som sa stretol s mojím dlhoročným kamošom a trochu si s ním zachytal.

September, môj obľúbený mesiac roka, ubiehal rýchlejšie ako inokedy a k vode (sladkej) som sa dostal iba raz. Mal som naplánovanú niekoľko-dňovú chytačku na vodnej nádrži v Harsányi. Voda, ktorá sa spomína čím ďalej, tým častejšie aj v zahraničí. Kaprári sem cestujú aj niekoľko stovák kilometrov aby si tu zachytali a dokonca aj aby si rezervovali termín na chytanie. Niet sa čomu čudovať, keďže na tejto vode sú úlovky cez 20 kíl na každodennom poriadku. A kapry tu rastú vďaka kvalitnej potrave prekvapujúco rýchlo. Najväčší kapor, ktorého tento rok zdolali, vážil niečo cez 30 kíl, ale takýmto tempom akým tu kapry rastú je vysoký predpoklad, že v budúcej sezóne tu budú minimálne tri jedince nad 30 kíl. Jediným problémom už iba zostáva nájsť voľný termín na chytanie.

Na túto krátku „session“ som sem zavítal s mojím kamarátom Matejom. Mali sme vybavené miesto v strede nádrže na móle aj s malou „búdkou“ pre dvoch. Toto je asi jediné miesto na tejto vode, kde sa dá komfortne chytať, bez toho aby sa tu človek zablatil. A hlavne je toto miesto obklopené krásnou zeleňou, takže si tu môžeme vychutnať nerušené chytanie v súkromí pod lesom, v ktorom som neraz spozoroval pobehujúce srny a jelene. Na okolitých stromoch sa tiež niekedy bláznia veveričky. Ale najkrajším obdobím pri tejto vode je asi ten september, keď v okolitých lesoch prebieha jelenia ruja, ktorú je počuť do širokého okolia. V ostatnom ročnom období tento zvuk môže vydávať aj Matej s kusom bóje.

Svoju minimálnu výbavu som si vyložil z auta a rovno do člna, ktorým sa presúvam na protiľahlý strmý breh s mólom. Na mieste ma už čakajú kolegovia, ktorých striedam. Matej sem dorazil deň o skôr a cez noc vytiahol troch kaprov cez 20kg. Pekne. Rýchlo si nakladám veci do búdky a rozkladám si „rod pod“. Pritom sledujem vodnú hladinu, akoby som čakal na skok nejakého velikána ale žiaľ nič podobné sa zatiaľ neudialo. Vybaľujem si prúty a zostavujem si udice.

Zvolil som si tri mäkšie prúty Century NG 2,75lb s ktorými sa dá nahodiť pri správnej zostave až na hranicu 130 metrov. Na navijákoch mám „hrubý“ silón 0,30 a ako šokovku som mal 0,45 silón, ktorú som vymenil za pletenku s ktorou sa dá nahodiť viac. Len dodám, že môj dočasný spolubývajúci tu používa 0,22 ku silón ako kmeňový. Moje montáže sú naozaj jednoduché, ale účinné. Skladajú sa z metra olovenky na ktorej je polopriebežné in-line olovo kvapkovitého tvaru, o hmotnosti prevažne 85 gramov. Do tohto závažia vťahujem obratlík, ale nie obyčajný. Už roky používam obratlík Covert Link Lok, na ktorý sa dá ľahko napojiť nadväzec. Na takýto obratlík nepoužívam ani gumičku proti zamotaniu. Nevidím v tom zmysel, nakoľko sa mi nikdy nezamotalo či už pri náhode, alebo sťahovaní montáži späť na breh.. Takto sa dá na nadväzec ľahko navliecť aj pva pančucha. Ale na tejto vode také niečo nepoužívam, keďže tu treba dohodiť čo najďalej.

Moje nadväzdce vyzerajú hlavne krátko. Také sa mi tu osvedčili a dokonca som najväčšieho kapra tejto sezóny chytil na nadväzec dlhý, alebo skôr krátky 3,5 centimetra. Avšak k takýmto extrémom sa uchyľujem len zriedkavo. Zvyčajne si vyrábam nadväzdce dlhé 10-16 cm. Používam fluorocarbón s háčikmi „Chod“. V poslednom čase používam tiež zvliekaciu šnúrku Sink skin hlavne pre jej univerzálne použitie. Túto stuženku som si obľúbil hlavne preto, že jej vonkajšia časť sa nezvlieka samovoľne a nedochádza tým k „zlomu“ v nadväzci, čo by určite spôsobilo zamotanie montáže a tým aj neveľmi úspešnú prezentáciu mojej nástrahy. Niektoré nadväzce vytváram aj bez toho aby som zvliekaciu časť nejako odstraňoval. Získam tým agresívny, tzv. „stiff rig“. K tejto pletenke používam háčiky s dlhším ramienkom ako napríklad „Incizor“ vo veľkosti 6, alebo Longshank Mugga č.8. Čas od času, hlavne na zabahnených vodách používam „chod rig“, ktorý zostavujem štandardne na olovenke s krátkym nadväzdcom dlhým približne 3,5-5 cm s malou pop-up nástrahou. Jednoduché zostavy, avšak osvedčili ako veľmi efektívne.

Lovné miesto predo mnou už bolo označené bójou, ktorú tu zanechali predchádzajúci kaprári. Avšak z niekoľkých kaprohodín strávených na tejto vode som si všimol, že tu nie vždy funguje miesto ktoré bolo dlhodobejšie kŕmené. Dno nádrže je prevažne bahnité, ale pod vrstvou jemného bahna sa nachádza vrstva nánosu lístia a konárikov. Po niekoľkých dňoch vnadenia a chytania na lovnom mieste, tento priestor ryby doslova vyčistia od bahna a z toho nánosu lístia, ktoré tu ostane už neprijímajú potravu. Takže presúvam bójky na zabahnené miesto a vnadím. Vnadím peletami a boiliesom do priestoru asi tak 5×5 metrov. Niekoľko hrstí partiklu a môžem naspäť na breh.

Beriem si prút do ruky, rozhliadnem sa do smeru bóje, prezriem si hladinu kam by to malo dopadnúť. Ešte sa pozriem, či mám zostavu v optimálnom stave a švih. Jednoduché kroky, ktoré opakujem stále dokola. Pripínam si Bug na vlasec a ide sa ďalej. Ukladám si veci pod malý dáždnik, ktorý sme si položili na mólo a vtom sa ozýva môj hlásič. Prvá ryba, asi najočakávanejšia. Vychutnávam si zdolávanie a v podberáku sa ocitá kapor o váhe 15,95 kg. Pár fotiek a rovno naspäť s ním. Super začiatok. Ďalší záber prišiel už za tmy a priniesol mi najväčšiu rybu tejto sezóny a to 20,95 kíl. Krásny obrovský kapor. Zabral na jeden kus tvrdého boiliesu vlastnej výroby. Pre takéto úlovky sa sem rád vraciam. Neskutočná radosť, zdolať takéhoto velikána a držať ho v rukách aj keď iba na chvíľu fotenia. Púšťam ho naspäť do vody a sledujem ako sa rozhýbe a putuje pomalými pohybmi do temnej hlbiny, nechávajúc za sebou iba zvírenú hladinu a krásnu spomienku. Ďakujem ti.

V noci začalo pršať. Ešte dobre že sme na móle. Je to luxus oproti chlapcom, ktorí chytajú na kopci a za každý záber sa musia zošmyknúť k prútom v nánosoch bahna a vody. Noc nám ubieha bez záberu. Ráno sa zobúdzame do pekného premočeného dňa. Stále prší a iba niekoľkokrát dážď ustáva. Sedíme pod dáždnikom a pri raňajkách si vychutnávame toto príjemné jesenné počasie, ďaleko od našich každodenných starostí a povinností. Človek potrebuje relax a tento spôsob odpočinku je pre mňa tým pravým. Pocit splynutia s prírodou, aj keď iba na okamih, ma robí šťastnejším.

Tri upršané noci. Toľko času som tu strávil. Aspoň teraz. Ale vrátim sa. Určite. Nedá mi aby som sa nepokúsil vytiahnuť niečo obrovské z tejto vody, veď kto vie čo veľké tu ešte pláva. Mne sa podarilo chytiť niekoľko pekných kaprov za tento čas. 15,95 kg, 20,95 kg, dvoch kaprov okolo 13 kíl a ešte niekoľkých, ktorých som nemeral. Matej si tiež vytiahol svoje. Asi najkrajšou rybou bol jeho kapor, španielsky riadkáč, ktorého si nesmierne cenil. Nebol veľký, iba krásny. Ale nie vždy ide o váhu. Ide hlavne o ten pocit šťastia, ktoré nám tieto tvory prinášajú. Som spokojný, keďže som si tu mohol trocha oddýchnuť, stráviť tu niekoľko dní s dobrým kamarátom v prírode, pri vode. Odnášam si pekné spomienky. A toľko mi stačí.

peterdubik.blogspot.com